Po 2 mesiacoch práce som konečne finálne dokončil hlavu aj ruku. Hlava sa mi asi pred 2 týždňami úplne zbortila, preto som ju musel opraviť a už nemá taký pravidelný tvar. Plánujem ešte dať do očí svetlo a servo do prednej časti, aby sa automaticky otvárala. 

 

Výroba

Celé to začalo maketou, ktorú som si vytlačil na tvrdý papier. Najhoršia časť celej práce bolo vyrezávanie kúskov z papiera. Menšie časti sa veľmi zle vyrezávali a často sa trhali, hlavne pri dlani, okolo repulsoru (stred na dlani, kde sa nachádza svetlo). Vyrezávanie iba ruky (nepočítajúc prsty) zabralo asi 2-3 dni. Časti som spolu postupne lepil Chemoprenom. Zistil som, že to nie je najideálnejšie lepidlo, pretože silno reaguje na akýkoľvek materiál, preto sa mi často prilepovali kúsky k prstom, no rýchlo schne, čo je veľkou výhodou, aby som pri sebe nemusel dlho držať dve časti.

Keď som mal hotovú ruku, prešiel som na prsty. Všetky sa skladali z rovnakých častí, líšili sa iba rozmery, preto to bola monotónna a nudná práca. Našťastie do seba všetko pekne pasovalo, takže som nemal problémy s tým že by niečo nesedelo. Ruka mi presne sedela tak, aby som si ju mohol bez problémov nasadiť, bola len jemne voľná, preto som si pod ňu dal spočiatku koženú rukavicu (zatiaľ koženú, aby som videl, ako to bude sedieť).

Keď bola celá ruka hotová, prešiel som na natieranie Duvilaxom. Duvilax je lepidlo, ktoré má slúžiť na to, aby papier po natretí tmelom nezvlhol a nezbortil sa. Najprv som ruku natrel z vonkajšej strany, počkal, kým papier vyschol (cca 7 hodín) a natrel aj z vnútornej strany. Duvilax nijak nezmenil výzor ruky, keďže je číry, jediná zmena bol odlesk. Keď vyschol papier aj po natretí vnútornej strany, začal som nanášať na ruku tmel. Nanášal som ho štetcom po tenkých vrstvách, aby jeho váha nezdeformovala povrch. Trvalo to síce dlhšie, než keby som to nanášal špachtlou po hrubých vrstvách, keďže som ruku musel niekoľko krát pretrieť, aby bola dostatočne pevná, no tmel na povrchu nepopraskal a povrch zostal v pôvodnom tvare ako vidieť nižšie.

Následne som ruku obrúsil stredne jemným šmirglom, miesta, kde boli diery, som vyplnil tmelom a dobrúsil jemným. Povrch bol tak úplne hladký a príjemný na dotyk. Posledný krok bolo sprejovanie. Použil som tmavo-červenú farbu a sprejoval som na viac krát, keďže jedna vrstva by nestačila a bielu farbu tmelu by bolo stále vidieť. Vrstvy som nanášal v rozmedzí cca 4 hodín, aby každá stihla zaschnúť a nestekala.

Hlavu som robil rovnakým spôsobom ako ruku. Vyrezávanie a lepenie mi zabralo 4-5 dní. Maketu našťastie netvorilo veľa malých častí a preto bola práca pohodlná. Komplikácie pri papiery boli len minimálne, na niektorých miestach bolo treba časti zmenšiť, aby sedeli. Tmel som nanášal špachtlou a teda v hrubej vrstve, čo spôsobilo popraskanie, no to spomeniem v ďalšej kapitole, kde zhrniem všetky problémy. Vnútro hlavy som sa rozhodol spevniť textilom, takže som naniesol vrstvu latexu, na to som vnútro vystlal kúskami látky a tie som znova natrel latexom. Výsledok bol dobrý, hlava spevnela a držala tvar. Na obráskoch nižšie je vidieť postup výroby.

 

Komplikácie

Nič nie je dokonalé a preto sa aj pri tejto práci vyskytli problémy.

Prvým problém bolo praskanie tmelu. Pri hlave som nanášal vrstvy špachtlou, keďže štetcom by to trvalo veľmi dlho (pokúsil som sa o to a iba natretie jednej strany jednou vrstvou trvalo cca hodinu a bolo by treba minimálne 10 vrstiev, ak by aj to vôbec stačilo). Túto vrstvu však stačilo iba jemne zbrúsiť a naniesť na ňu vrstvu štetcom.

Ako ďalší problém sa objavilo nezachovávanie/deformovanie pôvodného tvaru – vrch hlavy má jemné preliačiny, predná strana tak isto a spodok je prehnutý dovnútra. Tento problém sa mi nepodarilo úplne vyriešiť a preto niektoré z týchto porúch tvaru zostali.

Posledný a asi najvačší problém bolo zbortenie hlavy po tom, čo som do vnútra naniesol vrstvu latexu a naukladal látku. Zistil som, že vrstva bola až príliš hrubá a nemal som ju dávať hneď na celé vnútro. Spôsobilo to úplné zvlhnutie hlavy, ktorá sa zdeformovala a sama nechcela držať svoj pôvodný tvar (ako keby sa vnútro namočilo do vody). Vyriešil som to tým, že som pokrčil papiere do gúľ a vypchal nimi celé vnútro hlavy, čo jej dalo aspoň nejakú stabilitu, aby mohla zaschnúť a dalo sa s ňou znova robiť. Nepodarilo sa mi ju však úplne zachrániť a preto je na veľa miestach nepravidelná a mierne zdeformovaná, no vďaka látke a latexu je oveľa pevnejšia a do budúcnosti budem vedieť, že to nemám robiť takýmto spôsobom.

Prístupov 9528

Kvalita článku